Vytvorenie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ako súčasť spoločného trhu patrí k najkontroverznejším krokom Spoločenstva. Podstatou dohody o SPP bola od začiatku snaha stimulovať sektor k väčšej produkcii a zvýšenie životného štandardu na vidieku. Jedným z prostriedkov bola regulácia jednotného trhu prostredníctvom cien. Garantované ceny zaisťovali príjmy pre výrobcov a tiež viedli k zvyšovaniu produkcie. Kompenzačná dohoda medzi agrárnymi krajinami a priemyselnými krajinami Európskeho spoločenstva (ES) pomohla rozvoju spoločného trhu. Postupne sa však stala zdrojom konfliktov.
Tzv. kompenzačný princíp bol súčasťou európskej poľnohospodárskej politiky od jej zrodu. Dohodu o konkrétnych mechanizmoch podpísali tak agrárne krajiny (napr. Francúzsko, Holandsko) ako aj priemyselne orientované krajiny (napr. Nemecko, Belgicko). Jednotný trh bol založený na preferencii produkcie krajín ES. Hlavným zdrojom poľnohospodárskych produktov mali byť preto výhradne členské krajiny. Pre agrárne krajiny zaisťovala dohoda odbyt ich produkcie, ktoré boli kvôli vysokým cenám na svetových trhoch nekonkurencieschopné. Pre priemyslové krajiny to znamenalo, že dovoz potravín za lacné ceny svetových trhov bol zakázaný. To pre priemyselne orientované krajiny znamenalo finančnú stratu. Táto však mala byť kompenzovaná vývozom ich priemyselnej produkcie v rámci spoločného trhu. Za cenu drahých potravín tak boli krajiny „odškodnené“ voľným pohybom ich tovarov. Táto kompenzačná dohoda sa časom stala pre priemyselné krajiny menej výhodnou. Priepasť medzi cenami Spoločenstva a svetovými trhmi sa stále prehlbovala. Priemyselné krajiny sa oproti agrárnym dostávali do stále nevýhodnejšieho postavenia.
Po nespochybniteľných úspechoch SPP v začiatkoch integrácie sa na konci minulého storočia SPP stala skôr symbolom neefektivity a dôvodom mnohých sporov, najmä kvôli jej financovaniu. Vyplácanie dotácií dávalo poľnohospodárom záruku minimálnych cien a chránilo ich to pred konkurenciou zo zahraničia. GATT a veľkí potravinoví výrobcovia a exportéri (USA, Kanada, Argentína, Austrália atď.) SPP kvôli dumpingu podrobovali ostrej kritike, lebo pomáhala budovať „európsku pevnosť”. Garancia dotácii viedla v Európe k vzniku krízy z produkcie prebytkov v rámci nadvýroby. Fixné ceny zaručovali poľnohospodárom istý zisk a nulové riziko. Nadbytky sa riešili preklasifikovaním na krmivo a predajom na svetovej komoditnej burze. Tým ale spôsobovali pokles svetových cien potravín. SPP tak protirečila všetkým bežným trhovým princípom a bola terčom kritiky zvonka. Ďalším problémom SPP bola nespravodlivá a nerovnomerná distribúcia dotácií, čo spôsobovali ďalšie paradoxy vo vývoji neskôr a potvrdilo potrebu reformy.
Ďalšie zdroje:
Európska únia – Poľnohospodárstvo