Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je aj napriek snahám o pozitívny vplyv na životné prostredie podrobená kritike hlavne zo strany neziskových organizácii. Vedci aj environmentálne mimovládne organizácie už dlhšie varujú, že intenzívne poľnohospodárske praktiky ničia biotopy, narúšajú ekosystémy a spôsobujú vyhynutie veľkého množstva druhov. Tým ohrozujú našu potravinovú bezpečnosť a zdravie obyvateľov.
Závery vedeckej štúdie, uverejnenej v časopise Science (2014) konštatujú, že Európska únia svoj sľub ozelenenia SPP nesplnila. Autori štúdie odhalili, že v dôsledku širokého spektra výnimiek až 88% farmárov v EÚ a až 48% poľnohospodárskej pôdy je z povinnosti uplatňovať “zelené opatrenia” vyňatých. Pravidlá boli nastavené tak, že ďalšia intenzifikácia prebiehala pod zelenou nálepkou a podporou Únie. EÚ na túto kritiku reagovala novými opatreniami v budúcej SPP. Ochrana životného prostredia a zmena klímy sa mali stať kľúčovými prvkami reformy a podoby SPP po roku 2020. Aj napriek intenzívnej snahe o zlepšenie opatrení na ochranu životného prostredia, kritické hlasy pretrvávajú. Nová vedecká štúdia publikovaná v časopise Science (2019) kritizuje aj nový návrh Komisie SPP po roku 2020. Vedci sa pri analýze zamerali na tri hlavné otázky – je reforma SPP kompatibilná s rozvojovými cieľmi OSN, reflektuje reforma verejnú diskusiu a ponúka skutočné zlepšenie opatrení v porovnaní so súčasným stavom?
Vo všetkých otázkach výskumu autori prišli ku kritickým záverom. Napr. pri synergii s rozvojovými cieľmi OSN konštatujú, že SPP by mala potenciál prispieť k naplneniu aspoň 9 zo 17 cieľov, ale reálne prispieva iba k dvom z nich. Vedci tiež kritizujú, že nový návrh počíta so zachovaním opatrení, ktoré nie sú funkčné. Ako príklad uvádzajú model priamych platieb, ktoré sú podľa autorov neefektívne a podnecujú nerovnosť. Autori tiež kritizujú, že návrh Komisie nereflektuje vôľu verejnosti. Podľa prieskumu si totiž až 92 % občanov a 64 % farmárov želá, aby SPP fungovala lepšie v súlade s ochranou životného prostredia a biodiverzity. Podľa vedcov je návrh pre budúcu SPP málo ambiciózny a je málo pravdepodobné, že nové nastavenie spoločnej poľnohospodárskej politiky prispeje k udržateľnosti v oblasti sociálnej, ekologickej a environmentálnej. Kritizujú, že európska ekologická stopa rastie a nová SPP na to nereaguje a nemá ambície tento problém riešiť. Opatrenia na ochranu životného prostredia definujú ako nedostatočné.
Zo skupiny mimovládnych organizácii, konkrétne Greenpeace Slovensko a Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko) s návrhom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky tiež nesúhlasia. Podľa nového návrhu sa rozhodovanie o agrodotáciách presunie do rúk členských krajín, a teda podľa organizácií nezaručuje výdavky na ochranu biodiverzity. Prekáža im tiež, že sa nová politika nevenuje dôsledkom intenzívnej produkcie živočíšnych a mliečnych výrobkov na životné prostredie a zdravie ľudí. Reforma je podľa nich založená na viere, že ciele EÚ budú naplnené tak, že členské krajiny dajú prednosť verejnému záujmu pred záujmami agro-lobistických skupín, čo sa nemusí naplniť.
Ďalšie zdroje:
Európska únia – Poľnohospodárstvo
Európska komisia – Spoločná poľnohospodárska politika v skratke
Európska komisia – Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky
Európska komisia – The environmental objectives of the future CAP
SME.sk – Mimovládky nesúhlasia s návrhom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ
ARC2020.eu – 22 Scientists say CAP Communication “fails to address main agricultural challenges”