Pojem viacrýchlostná Európa označuje rozdielne integrácie, kedy skupina členských štátov, ochotných a schopných posunúť integráciu ďalej, spolupracuje pri dosahovaní spoločných cieľov rýchlejšie.
Zároveň sa predpokladá, že ostatné členské štáty sa pripoja neskôr. Toto pomenovanie sa po prvýkrát objavilo v Tindemansovej správe z r. 1975. Ide v nej o fakt, že všetky štáty nie sú ochotné a schopné napredovať v integrácii rovnako rýchlo. Preto by sa mali nájsť mechanizmy umožňujúce členským štátom, ktoré chcú pokračovať v integrácii, aby postupovali bez zábran zo strany ostatných štátov. Tempo napredovania sa môže meniť od prípadu k prípadu.
Koncept viacrýchlostnej integrácie sa do diskusií periodicky vracia. Používajú ho zástancovia, aj oponenti hlbšej integrácie, najmä v časoch oslabeného konsenzu o jej smerovaní a rýchlosti. Prístup Vyšehradských krajín k viacrýchlostnej integrácii sa zaoberá štúdia, ktorá analyzuje prístup krajín V4 k prehlbovaní integrácie, viacrýchlostnej Európe, či členstve v „integračnom jadre“. Diskusie v týchto krajinách prebiehajú podľa individuálnej logiky, ale dá sa vymenovať aj niekoľko spoločných aspektov ako napr. existujú obavy, že „viacrýchlostná integrácia“ povedie k vytvoreniu exkluzívneho klubu, dôležitú úlohu hrá spoločná mena euro a prevláda pocit, že hlbšie integrovaná eurozóna povedie k vytvorenie „integračného jadra“. Je zaujímavé, že tento strach nevedie k viditeľným posunom v oficiálnych postojoch k prijatiu eura v Českej republike, Maďarsku, či Poľsku.