Európsky výbor regiónov je poradný orgán, ktorého úlohou je zastupovať európske orgány na regionálnej a miestnej úrovni. Výbor tvorí ho 350 členov z členských krajín EÚ. Títo zástupcovia sú volení a pracujúci na miestnej alebo regionálnej úrovni. Členovia za každú krajinu tvoria tzv. národnú delegáciu. Za Slovensko je vo Výbore celkom 9 členov.
Slovensko zastupuje 9 stálych členov a 9 náhradníkov. Stálymi členmi sú:
- Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja
- Ján Ferenčák, primátor mesta Kežmarok
- Jaroslav Hlinka, starosta mestskej časti Košice Juh
- József Berényi, podpredseda Trnavského samosprávneho kraja
- Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja
- Miloslav Repaský, člen zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja
- Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja
Okrem stálych členov, je vo Výbore ešte 9 náhradníkov. Náhradníkmi sú:
- Andrea Turčanová, primátorka mesta Prešov
- Daniel Lorinc, primátor mesta Kladzany
- Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja
- Ján Beljak, člen zastupiteľstva mesta Banská Bystrica
- Ján Blcháč, primátor mesta Liptovský Mikuláš
- Jaroslav Baška, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja
- Jozef Viskupič, predseda Trnavského samosprávneho kraja
- Ľuboš Tomko, primátor mesta Stará Ľubovňa
Prostredníctvom platformy Výboru regiónov si členovia vymieňajú názory na právne predpisy EÚ, ktoré majú dosah na európske regióny a mestá. Tieto tak majú vďaka Výboru príležitosť oficiálne sa zapojiť do tvorby právnych predpisov EÚ. Európska komisia, Rada EÚ alebo Európsky parlament sa radia s Výborom regiónov v prípade navrhovania právnych predpisov v oblastiach, ktoré majú dosah na miestnu a regionálnu samosprávu (ako napr. doprava, zmena klímy, zdravotníctvo, vzdelávania, zamestnanosť, sociálna súdržnosť). Ku každému obdržanému legislatívne návrhu, vypracuje a príjme Výbor regiónov stanovisko. V prípade, že by ho inštitúcie EÚ v relevantných témach nekonzultovali, vie Výbor regiónov podať podnet na Súdny dvor Európskej únie. Ročne sa uskutoční maximálne 6 plenárnych zasadnutí. Ich hlavným účelom je hlasovať o stanoviskách, správach a uzneseniach. Takto sa ročne príjme stanovisko pre 50 až 80 legislatívnych prípadov.
Ďalšie zdroje: