Vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a pokusy o jej reformu boli podmienené tým, že išlo o strategický sektor. Štáty cítili zodpovednosť za zaistenie potravinovej sebestačnosti a preto sa snažili uplatňovať v tejto oblasti ochranársku politiku. Tieto protekcionárske tendencie upevnila aj politická kríza v šesťdesiatych rokoch. Zabránila pritom tomu, aby sa sektor vyvíjal v závislosti od produkcie a zamestnanosti v sektore.
Najpopulárnejšie
SPP – vývoj po roku 2020
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je už od roku 1962 partnerstvom medzi poľnohospodármi a Európskou spoločnosťou. Je spoločnou politikou pre všetky krajiny Európskej únie. Spravuje a financuje sa na európskej úrovni. SPP stanovuje podmienky na planenie svojej úlohy v spoločnosti hlavne v troch oblastiach – výroba potravín, rozvoj vidieckych komunít a podpora trvalo udržateľných opatrení v environmentálnej oblasti. Od svojho vznikla, prešla SPP niekoľkými dôležitými reformami. SPP sa postupne rozvíjala, aby sa prispôsobila zmenám v hospodárskych podmienkach a v požiadavkách a potrebách občanov. Legislatívny návrh budúcej SPP pre obdobie po roku 2020 predložila Európska komisia v júni 2018.
SPP – kompenzačný princíp
Vytvorenie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ako súčasť spoločného trhu patrí k najkontroverznejším krokom Spoločenstva. Podstatou dohody o SPP bola od začiatku snaha stimulovať sektor k väčšej produkcii a zvýšenie životného štandardu na vidieku. Jedným z prostriedkov bola regulácia jednotného trhu prostredníctvom cien. Garantované ceny zaisťovali príjmy pre výrobcov a tiež viedli k zvyšovaniu produkcie. Kompenzačná dohoda medzi agrárnymi krajinami a priemyselnými krajinami Európskeho spoločenstva (ES) pomohla rozvoju spoločného trhu. Postupne sa však stala zdrojom konfliktov.