Spôsob, akým EÚ prijíma rozhodnutia sa označuje ako „riadny legislatívny postup“ (predtým postup spolurozhodovania). Vyjadruje sa tým, že Európsky parlament priamo volený občanmi schvaľuje legislatívu EÚ spoločne s Radou, ktorú tvoria zástupcovia všetkých 28 vlád členských štátov EÚ.

Koncept tzv. prelievania (spill-over alebo spillover) je základom neofunkcionalistickej teórie európskej integrácie. Podľa tejto teórie má integrácia expanzívny charakter. To v praxi znamená, že integrácia v jednej oblasti postupne vedie k integrácii v ďalších a proces integrácie sa tak prehlbuje.

Voľby do Európskeho parlamentu zostávajú z hľadiska pozornosti médií, politických subjektov a voličov často v tieni národných parlamentných volieb (Fiala, Krutílek, Pitrová 2018: 394). Karlheinz Reif a Hermann Schmitt ich označujú ako „voľby druhého rádu“ (Reiff, Schmitt 1980: 3–44).

Pojem integračné jadro sa vzťahuje na skupinu štátov, ochotných a schopných nadviazať užšiu spoluprácu a byť súčasťou všetkých projektov hlbšej integrácie EÚ.

Európsky dozorný úradník pre ochranu osobných údajov (European Data Protection Supervisor, EDPS) zabezpečuje, aby inštitúcie a orgány EÚ dodržiavali práva ľudí na súkromie pri spracovávaní ich osobných údajov. Úrad funguje od roku 2004 so sídlom v Bruseli, Belgicko.