Euro je oficiálnou menou 19 členských štátov EÚ. Euro je najhmatateľnejším dôkazom európskej integrácie. Je druhou najpoužívanejšou menou na svete. Zaviedli ju v roku 1999. Predchádzal tomu dlhý proces príprav, ktorý trval viac než 40 rokov. Za zachovanie jeho hodnoty a stability zodpovedajú Európska centrálna banka a Európska komisia. Tie zároveň zodpovedajú aj za stanovenie kritérií, ktoré musia splniť krajiny, aby mohli do eurozóny vstúpiť. Členstvo v eurozóne môže priniesť viaceré výhody. Napríklad pre Slovensku od vstupu do eurozóny výrazne klesol úrok, za ktorý si požičiava na medzinárodných finančných trhoch, a zvýšil sa kreditný rating.
Aby mohol členský štát EÚ vstúpiť do eurozóny, musí splniť tzv. konvergenčné kritériá. Ide o záväzné ekonomické a právne podmienky, ktoré boli dohodnuté v Maastrichtskej zmluve v roku 1992, a sú známe aj ako „maastrichtské kritériá“. Všetky členské štáty EÚ okrem Dánska a Spojeného kráľovstva musia prijať euro a vstúpiť do eurozóny len, čo splnia podmienky na vstup. O tom, či krajiny, ktoré chcú vstúpiť do eurozóny, splnili príslušné podmienky, rozhodujú spoločne Európska komisia a Európska centrálna banka. Medzi krajiny, ktoré sa pripravujú na prijatie Eura patria Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko.
Jednotná mena má osobitnú históriu, ktorá sa spája s dizajnom jej bankoviek a mincí, jej zavádzaním, ako aj s politikami s ňou súvisiacimi. Názov „euro“ bol vybraný v roku 1995 na zasadnutí Európskej rady v Madride. Symbol € vychádza z gréckeho písmena epsilon a obsahuje prvé písmeno slova „Európa“ a 2 paralelné čiary, ktoré znamenajú stabilitu. Kód ISO pre euro je EUR. Hoci k prechodu na euro došlo takmer pred 20 rokmi, v niektorých krajinách je stále možné zameniť staré národné bankovky a mince za jednotnú európsku menu.
Ďalšie zdroje: