Európska únia má obchodnú politiku rozpracovanú na vysokej úrovni a jednu z najviac navonok orientovaných ekonomík. Je najväčším vývozcom na svete. Vďaka 500 miliónom spotrebiteľov a jednotnému trhu so spoločnými pravidlami zároveň predstavuje atraktívny vývozný trh pre krajiny mimo EÚ. Únia má výlučnú právomoc vytvárať právne predpisy týkajúce sa obchodných záležitostí a uzatvárať medzinárodné obchodné dohody v mene členských štátov podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.

Fouchetove plány boli neúspešnou ambíciou o vývoj smerom k politickej únii začiatkom 60tych rokov. Generál de Gaulle bol zástancom konfederatívnej alebo medzivládnej organizácie vzťahov v rámci Európy a už v roku 1959 sa pokúsil tieto svoje predstavy presadiť návrhom pravidelných stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín EHS.

Európska investičná banka (EIB) poskytuje finančné prostriedky na projekty, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov EÚ, a to v rámci EÚ aj mimo nej. Predstavenstvo tvorí jeden člen za každú krajinu EÚ a jeden člen z Európskej komisie. Investičná banka vznikla v roku 1958 a sídlom je Luxemburg, Luxembursko.

Vzdelávanie a odborná príprava ako aj politika v oblasti mládeže a športu majú v Európe zásadnú úlohu. Sú vnímané ako oblasti, ktoré podporujú zamestnanosť a rast. Takisto v EÚ posilňujú sociálnu súdržnosť a aktívne občianstvo. EÚ prostredníctvom programov vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu rozvíja a posilňuje európsku dimenziu, podporuje mobilitu a povzbudzuje medzinárodnú spoluprácu.

Cieľom politiky v oblasti bezpečnosti potravín je ochrániť spotrebiteľov a ich zdravie a zároveň zaručiť fungovanie jednotného trhu. Ochrana zdravia je cieľom všetkých právnych predpisov a noriem EÚ týkajúcich sa poľnohospodárstva, chovu hospodárskych zvierat a výroby potravín. Politika bezpečnosti potravín vznikla v roku 2003 a odvíja sa od zásady vysledovateľnosti vstupov (napr. krmiva) aj výstupov (napr. primárna výroba, spracovanie, skladovanie, doprava a maloobchodný predaj).