Colná únia je forma medzinárodnej ekonomickej integrácie. Krajiny colnej únie vytvárajú jednotné colné a obchodno-politické územia tak, že v prevažnej časti svojho obchodu odstránia clá a obmedzujúce obchodné predpisy. To spravidla vedie k intenzívnejšej obchodnej výmene medzi zoskupenými krajinami. Colná únia by mala uľahčiť obchod medzi členskými krajinami únie, ale zároveň by nemala obmedziť obchod medzi nimi a ostatnými krajinami mimo úniu. Colná únia by preto nemala viesť k zvýšeniu ciel voči krajinám mimo únie.

Za dane a colnú úniu v rámci Európskej únie zodpovedá Generálne riaditeľstvo pre oblasť daňového systému a ciel (TAXUD). Colná únia EÚ vznikla v roku 1968. Odvtedy uľahčuje spoločnostiam z EÚ obchod, harmonizuje clá na tovar z krajín mimo EÚ a pomáha chrániť európskych občanov, zvieratá a životné prostredie tým, že bojuje proti nezákonnému obchodu s ohrozenými druhmi zvierat a predchádza chorobám rastlín a zvierat. V praxi colná únia znamená, že colné orgány všetkých 28 krajín EÚ spolupracujú, ako keby tvorili jeden orgán. V rámci EÚ to znamená, že pri preprave tovaru z jednej krajiny EÚ do druhej sa neplatí žiadne clo. Clo na tovar dovážaný do EÚ tvorí približne 14 % z celkového rozpočtu EÚ a je súčasťou „tradičných vlastných zdrojov“. Na vonkajších hraniciach sa na tovary z krajín mimo EÚ vzťahuje spoločný colný sadzobník a integrovaný colný sadzobník (TARIC).

Sú oblasti, kde colné orgány uplatňujú kontrolu. Spolupracujú s útvarmi v oblasti politiky a imigrácie na odstraňovaní organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Zameriavajú sa na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, drogami, zbraňami a falšovaným tovarom a overujú, či osoby s veľkým objemom hotovosti nie sú zapojené do prania špinavých peňazí, daňových únikov alebo dokonca financovania kriminálnych organizácií. Colné orgány EÚ sa takisto zameriavajú na predchádzanie daňovým a colným podvodom zo strany podnikov a jednotlivcov, v dôsledku ktorých prichádzajú vlády členských štátov o dôležité príjmy do rozpočtu.

Ďalšie zdroje:

Migrácia označuje presídľovanie obyvateľstva. Rozlišujeme vnútornú migráciu (v rámci štátu) a vonkajšiu (medzi krajinami). Vonkajšia migrácia sa ďalej delí na emigráciu (vysťahovalectvo) a imigráciu (prisťahovalectvo). Môže mať rôzne príčiny ako napr. náboženské, politické, etnické alebo ekonomické. Európa vo svojej histórii zaznamenala niekoľko migračných vĺn. S migračnými pohybmi sa vyrovnávala aj nedávno hlavne v súvislosti s konfliktom v Sýrii. Medzi rokmi 2014 a 2015 sa množstvo utečencov na trase vedúcej cez more z Turecka do Grécka zvýšilo dvadsaťnásobne. EÚ a jej členské štáty hľadajú opatrenia na vytvorenie účinnej európskej migračnej politiky.

Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM) je medzinárodná vládna organizácia pre rozvoj atómového priemyslu. Vznikla z iniciatívy Francúzska v roku 1957 na základe Rímskych zmlúv. Od roku 1967 mal EURATOM spoločné orgány s Európskym hospodárskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom uhlia a ocele. Od vzniku Európskej únie, je jej integrovanou súčasťou aj keď má vlastnú právnu identitu. Aj keď je samostatnou organizáciou, niektoré orgány a inštitúcie má spoločné s EÚ. Členské krajiny EÚ sú zároveň členmi aj združenia EURATOM. Od roku 2014 je členom aj Švajčiarsko. Organizácia sídli v Bruseli, Belgicko.

Turecko je euroázijský unitárny a centralizovaný štát o rozlohe približne 790 000 km². Štátnym zriadením je od roku 2017 prezidentskou republikou. Prezident je hlavou štátu a v rukách má aj exekutívne právomoci. Úrad predsedu vlády bol zrušený a presunutý k prezidentovi. Legislatívna moc prináleží jednokomorovému parlamentu. Od roku 1999 má Turecko štatút kandidátskej krajiny na prístup do EÚ. Menou je turecká líra (TRY). Hlavným mestom je Ankara.

Lotyšsko je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom), ktorý vyberá ministrov, a hlavou štátu (prezidentom), ktorý plní najmä protokolárne úlohy a vymenúva predsedu vlády. Vláda musí v každom volebnom období získať súhlas parlamentu.