História EÚ začína motívmi ich založenia. Európske štáty boli po druhej svetovej vojne oslabené a konfrontované Sovietskym zväzom. Pre Európu bolo preto dôležité: zabezpečenie mieru, príslušnosť k spoločným hodnotám, zvýšenie hospodárskeho blahobytu, väčší vplyv v zahraničnej a bezpečnostnej politike a sloboda a mobilita.

Švajčiarska konfederácia je stredoeurópska krajina o rozlohe približne 41 000 km². Štátnym zriadením je republikou a hlavou štátu je prezident. Švajčiarsko nie je členom Európskej únie, ani nie je súčasťou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorá definuje spoluprácu krajín EÚ s Nórskom, Lichtenštajnskom a Islandom. Vzťahy s EÚ sú však priateľské a definuje ich bilaterálna spolupráca vo viacerých oblastiach. Intenzívne spolupracujú napr. v politickej oblasti, obchodných záležitostiach a na výskume. Od roku 2005 je súčasťou schengenského priestoru. Menou je švajčiarsky frank (CHF). Hlavným mestom je Bern.

Bulharsko je parlamentná republika. Predseda vlády (premiér) má najvyššiu výkonnú moc. Hlava štátu (prezident) plní najmä reprezentatívne úlohy a má obmedzené právo veta.

Maďarsko je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom), ktorý má výkonnú moc, a hlavou štátu (prezidentom), ktorý plní najmä reprezentatívne úlohy. Maďarsko sa delí na 19 žúp, Budapešť a 23 miest, ktoré majú župnú právomoc.

Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu budú 23. – 26. mája 2019. Od roku 1979 sú poslanci Európskeho parlamentu volení v priamych voľbách vo všetkých členských krajinách EÚ.