Jednotný trh je vnútorný trh bez hraníc a ďalších obmedzení. Považuje sa za jeden z najväčších úspechov Európy a motorom silnejšieho hospodárstva EÚ. Európska únia umožňuje svojim občanom študovať, žiť, nakupovať, pracovať a stráviť dôchodok v ktorejkoľvek krajine EÚ. Takisto majú možnosť využívať výrobky z celej Európy. Na tento účel zabezpečuje EÚ voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb na jednotnom vnútornom trhu. Odstránením technických, právnych a byrokratických prekážok umožňuje EÚ občanom aj slobodne obchodovať a podnikať. Jednotný trh regulujú právne predpisy EÚ a od svojho vytvorenia v roku 1993 sa viac otvoril hospodárskej súťaži, vytvoril pracovné miesta a zmiernil mnohé prekážky v oblasti obchodu. Akt o jednotnom trhu sa predložil v dvoch častiach v roku 2011 a 2012 a obsahoval návrhy na intenzívnejšie využívanie možností, ktoré ponúka jednotný trh, v záujme posilnenia zamestnanosti a zlepšenia dôvery v európske podniky.

EÚ takisto buduje úniu kapitálových trhov s cieľom uľahčiť malým podnikom prístup k financovaniu a zatraktívniť Európu v očiach investorov. Navyše, jednotný digitálny trh bude digitalizovať slobody, ktoré prináša jednotný trh EÚ, pričom budú stanovené pravidlá pre telekomunikačné služby, autorské práva a ochranu údajov platné v celej EÚ. Sú však niektoré prekážky, ktoré pretrvávajú a EÚ sa snaží ich ďalej harmonizovať. Napríklad fragmentované daňové systémy jednotlivých krajín; oddelené vnútroštátne trhy v oblasti finančných služieb, energetiky a dopravy; rôznorodé pravidlá, normy a postupy v oblasti elektronického obchodu v jednotlivých krajinách EÚ alebo zložité pravidlá uznávania odborných kvalifikácií.

Ďalšie zdroje:

Právne predpisy – Jednotný trh

Európska únia má 24 úradných jazykov. Jednou zo základných zásad EÚ aj viacjazyčnosť. Cieľom tejto politiky je komunikácia s občanmi v ich vlastných jazykoch, ochrana bohatej jazykovej rozmanitosti Európy a podpora jazykového vzdelávania v Európe.

Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM) je medzinárodná vládna organizácia pre rozvoj atómového priemyslu. Vznikla z iniciatívy Francúzska v roku 1957 na základe Rímskych zmlúv. Od roku 1967 mal EURATOM spoločné orgány s Európskym hospodárskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom uhlia a ocele. Od vzniku Európskej únie, je jej integrovanou súčasťou aj keď má vlastnú právnu identitu. Aj keď je samostatnou organizáciou, niektoré orgány a inštitúcie má spoločné s EÚ. Členské krajiny EÚ sú zároveň členmi aj združenia EURATOM. Od roku 2014 je členom aj Švajčiarsko. Organizácia sídli v Bruseli, Belgicko.

Ukrajina je unitárny štát vo východnej Európe o rozlohe približne 600 000 km². Je druhou najväčšou krajinou Európy. Nezávislosť získala v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Štátnym zriadením ide o poloprezidentskú republiku. Vzťah k EÚ definuje Asociačná dohoda o partnerstve a spolupráci z roku 2014. Ukrajina je aj prioritným partnerom európskej susedskej politiky. EÚ je pre Ukrajinu najväčším obchodným partnerom. Menou je hrivna (UAH). Hlavným mestom je Kyjev.

Rímska zmluva alebo Zmluva o založení európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) bola podpísaná 25. marca 1957 v Ríme (Taliansko). V tom čase bola podpísaná aj Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ESAE alebo Euratom).