Fouchetove plány boli neúspešnou ambíciou o vývoj smerom k politickej únii začiatkom 60tych rokov. Generál de Gaulle bol zástancom konfederatívnej alebo medzivládnej organizácie vzťahov v rámci Európy a už v roku 1959 sa pokúsil tieto svoje predstavy presadiť návrhom pravidelných stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín EHS.

Environmentálne normy EÚ, ktoré sa rozvíjali niekoľko desaťročí, patria medzi najprísnejšie na svete. Politika v oblasti životného prostredia usmerňuje hospodárstvo EÚ, aby bolo šetrnejšie k životnému prostrediu, chránilo prírodné zdroje a zachovávalo zdravie ľudí. Zakladá sa na článku 11 a článkoch 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Udržateľný rozvoj je zastrešujúcim cieľom EÚ, ktorá sa zasadzuje za „vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia“ (článok 3 Zmluvy o Európskej únii).

Malta je parlamentná republika s jednokomorovým parlamentom s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu (prezidentom), ktorý plní predovšetkým protokolárne úlohy. Krajina je rozdelená na 5 regiónov.

Európska únia má obchodnú politiku rozpracovanú na vysokej úrovni a jednu z najviac navonok orientovaných ekonomík. Je najväčším vývozcom na svete. Vďaka 500 miliónom spotrebiteľov a jednotnému trhu so spoločnými pravidlami zároveň predstavuje atraktívny vývozný trh pre krajiny mimo EÚ. Únia má výlučnú právomoc vytvárať právne predpisy týkajúce sa obchodných záležitostí a uzatvárať medzinárodné obchodné dohody v mene členských štátov podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.

Daňová politika v Európskej únii má dve zložky. Priame dane zostávajú vo výlučnej zodpovednosti členských štátov. Nepriame dane sa týkajú voľného pohybu tovarov a slobodného poskytovania služieb na jednotnom trhu. V prvom prípade, nemá EÚ priamy vplyv na výber daní ani určovanie daňových sadzieb. O výške dane ako aj o tom, na čo sa vybrané dane použijú, rozhoduje vláda daného štátu. V druhom prípade však EÚ dohliada na vnútroštátne daňové predpisy v určitých oblastiach – najmä na tie, ktoré sa týkajú obchodných a spotrebiteľských politík EÚ. Cieľom je zabezpečiť: voľný pohyb tovarov, služieb a kapitálu v rámci EÚ (na jednotnom trhu), aby podniky v jednej krajine nemali nespravodlivú výhodu vo vzťahu ku konkurentom v iných krajinách a aby sa daňovými pravidlami nediskriminovali spotrebitelia, pracovníci ani podniky z iných krajín EÚ.

Vďaka jednotnému trhu sa na území EÚ môže voľne obchodovať s tovarom a službami. Aby sa tento obchod uľahčil a aby sa zabránilo narušeniu cezhraničnej hospodárskej súťaže, krajiny EÚ sa dohodli na zosúladení svojich pravidiel upravujúcich zdaňovanie tovaru a služieb. V niektorých oblastiach už platia osobitné dohody – napr. v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), dane z energetických výrobkov a elektriny, dane z tabaku a alkoholu. Tým, že EÚ koordinuje a harmonizuje predpisy o dani z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebných daniach zabezpečuje, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená v dôsledku rozdielov v sadzbách a systémoch nepriamych daní, ktoré by podnikom v jednej krajine poskytovali neférovú výhodu oproti ostatným.

EÚ spolupracuje s členskými krajinami aj na koordinácii hospodárskych politík a daní z príjmov právnických a fyzických osôb. Cieľom je dosiahnuť, aby boli tieto dane spravodlivé, účinné a podporujúce rast. Je to dôležité, pokiaľ ide o dane, ktoré platia ľudia sťahujúci sa do inej krajiny EÚ, alebo podniky, ktoré investujú v iných krajinách. Koordinácia zároveň pomáha predchádzať daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Ďalšie zdroje:

Euractiv.sk – Daňová politika