Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT) z roku 1947 bola prvou colnou a obchodnou medzinárodnou dohodou. Upravovala podmienky medzinárodného obchodu predovšetkým s ohľadom na colné sadzby. Jej cieľom bolo presadenie slobodného obchodu na základe reciprocity a zabránenie hospodárskej diskriminácii. V roku 1995, keď mala dohoda GATT už 124 signatárov ju nahradila Svetová obchodná organizácia (WTO).

Plévenova iniciatíva je iniciatívou francúzskeho predsedu vlády Reného Plévena z roku 1950. Navrhol v nej založenie spoločnej európskej armády pod francúzskym vedením. Neozbrojené Nemecko sa v období rastúcej sovietskej agresivity stalo pre Európu príliš nebezpečné.

Lichtenštajnsko krajinou v strednej Európe o rozlohe asi 160 km². Štátnym zriadením je kniežatstvom, dedičnou konštitučnou monarchiou. Zákonodarnú moc má v rukách parlament, ktorý má 25 členov. Hlavou štátu je knieža. Ten okrem iného schvaľuje aj členov vlády a má v rukách aj iné dôležité právomoci. Chrbtovú kosť politických aj ekonomických vzťahov medzi EÚ a Lichtenštajnskom tvorí Dohoda o európskom hospodárskom priestore. Krajina je aj súčasťou schengenského priestoru. Menou je švajčiarsky frank (CHF). Hlavným mestom je Vadu.

Jednotka pre súdnu spoluprácu Európskej únie (Eurojust) bola vytvorená na základe rozhodnutia Rady v roku 2002. Úlohou Eurojustu je podpora a posilnenie spolupráce a koordinácie medzi národnými orgánmi v boji proti závažným cezhraničným trestným činom majúcim dosah v rámci Európskej únie.

Skupina G-7 bolo zduženie hospodársky najrozvinutejších krajín sveta. G-7 sa schádza od roku 1975 z iniciatívy vtedajšieho spolkového kancelára H. Schmidta a francúzskeho prezidenta V. Giscarda d´Estaigna na pravidelných poradách na úrovni hláv štátov. Predmetom jednaní boli najskôr finančné a menové otázky, postupne ďalšie aktuálne problémy svetovej ekonomiky a globálne politické a ekologické otázky. Skupina vznikla za účelom neformálnych rozhovorov a dodnes sa neinštitucionalizovala.