Poslanecká imunita nie je osobným privilégiom poslanca Európskeho parlamentu (EP), ale zaručuje, že poslanec EP môže slobodne vykonávať svoj mandát a nemôže byť vystavený svojvoľnému politickému prenasledovaniu.

Európske združenie voľného obchodu (EZVO) bolo západoeurópske hospodárske zoskupenie. Vzniklo v roku 1960 vo forme voľného obchodu medzi Dánskom, Nórskom, Portugalskom, Rakúskom, Švédskom, Švajčiarskom a Veľkou Britániou. V roku 1970 pristúpil Island a ako pridružený člen Fínsko. V roku 1991 sa pridalo Lichtenštajnsko.

Energetická politika EÚ usiluje o zaisenie efektívne fungovanie energetického trhu. Zároveň podporuje prepájanie energetických sietí a energetickú účinnosť. EÚ aktívne podporuje prechod Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť. Aktualizuje svoje pravidlá s cieľom uľahčiť potrebné súkromné a verejné investície do prechodu na čistú energiu. To by bolo prínosom pre planétu, hospodárstvo aj spotrebiteľov. Cieľom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo je vytvoriť udržateľný energetický sektor, ktorý stimuluje rast, inovácie a zamestnanosť a zároveň zlepšuje kvalitu života.

Energetická politika sa zameriava na všetky zdroje energie od fosílnych palív cez atómovú energiu až po obnoviteľné zdroje (solárna energia, veterná energia, biomasa, geotermálna energia, hydroelektrická energia a prílivová energia). Čoraz očividnejšia zmena klímy a rastúca závislosť od energií zvýraznili odhodlanie EÚ stať sa postupne nízkouhlíkovým hospodárstvom a zabezpečiť, aby spotrebovaná energia bola bezpečná, chránená, konkurencieschopná, vyrábaná lokálne a udržateľná. Vďaka efektívnejšiemu a koordinovanému prístupu EÚ má boj proti zmene klímy vplyv na celý kontinent. V článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza osobitný právny základ v oblasti energetiky, ktorý sa zakladá na spoločných právomociach EÚ a jej členských štátov.

Prostredníctvom európskej energetickej únie zabezpečuje EÚ väčšiu súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky. Usiluje o to, aby sa dosiahlo vytvorenie spoľahlivého, cenovo dostupného a udržateľného energetického systému. Stratégia energetickej únie EÚ má päť základných rozmerov – 1) bezpečnosť, solidarita a dôvera, 2) plne integrovaný vnútorný trh s energiou, 3) energetická účinnosť, 4) opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva a 5) výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. EÚ takisto poskytuje rôzne možnosti financovania a systémy poskytovania úverov s cieľom pomôcť podnikom a regiónom úspešne realizovať energetické projekty. Na medzinárodnej scéne zohráva EÚ v oblasti energetickej politiky tiež dôležitú úlohu. Spolupracuje s ostatnými krajinami, regiónmi a medzinárodnými organizáciami na riešení energetických problémov.

Ďalšie zdroje:

Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT) z roku 1947 bola prvou colnou a obchodnou medzinárodnou dohodou. Upravovala podmienky medzinárodného obchodu predovšetkým s ohľadom na colné sadzby. Jej cieľom bolo presadenie slobodného obchodu na základe reciprocity a zabránenie hospodárskej diskriminácii. V roku 1995, keď mala dohoda GATT už 124 signatárov ju nahradila Svetová obchodná organizácia (WTO).

Európska únia má obchodnú politiku rozpracovanú na vysokej úrovni a jednu z najviac navonok orientovaných ekonomík. Je najväčším vývozcom na svete. Vďaka 500 miliónom spotrebiteľov a jednotnému trhu so spoločnými pravidlami zároveň predstavuje atraktívny vývozný trh pre krajiny mimo EÚ. Únia má výlučnú právomoc vytvárať právne predpisy týkajúce sa obchodných záležitostí a uzatvárať medzinárodné obchodné dohody v mene členských štátov podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.