Cieľom politiky v oblasti bezpečnosti potravín je ochrániť spotrebiteľov a ich zdravie a zároveň zaručiť fungovanie jednotného trhu. Ochrana zdravia je cieľom všetkých právnych predpisov a noriem EÚ týkajúcich sa poľnohospodárstva, chovu hospodárskych zvierat a výroby potravín. Politika bezpečnosti potravín vznikla v roku 2003 a odvíja sa od zásady vysledovateľnosti vstupov (napr. krmiva) aj výstupov (napr. primárna výroba, spracovanie, skladovanie, doprava a maloobchodný predaj).

Energetická politika EÚ usiluje o zaisenie efektívne fungovanie energetického trhu. Zároveň podporuje prepájanie energetických sietí a energetickú účinnosť. EÚ aktívne podporuje prechod Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť. Aktualizuje svoje pravidlá s cieľom uľahčiť potrebné súkromné a verejné investície do prechodu na čistú energiu. To by bolo prínosom pre planétu, hospodárstvo aj spotrebiteľov. Cieľom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo je vytvoriť udržateľný energetický sektor, ktorý stimuluje rast, inovácie a zamestnanosť a zároveň zlepšuje kvalitu života.

Energetická politika sa zameriava na všetky zdroje energie od fosílnych palív cez atómovú energiu až po obnoviteľné zdroje (solárna energia, veterná energia, biomasa, geotermálna energia, hydroelektrická energia a prílivová energia). Čoraz očividnejšia zmena klímy a rastúca závislosť od energií zvýraznili odhodlanie EÚ stať sa postupne nízkouhlíkovým hospodárstvom a zabezpečiť, aby spotrebovaná energia bola bezpečná, chránená, konkurencieschopná, vyrábaná lokálne a udržateľná. Vďaka efektívnejšiemu a koordinovanému prístupu EÚ má boj proti zmene klímy vplyv na celý kontinent. V článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza osobitný právny základ v oblasti energetiky, ktorý sa zakladá na spoločných právomociach EÚ a jej členských štátov.

Prostredníctvom európskej energetickej únie zabezpečuje EÚ väčšiu súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky. Usiluje o to, aby sa dosiahlo vytvorenie spoľahlivého, cenovo dostupného a udržateľného energetického systému. Stratégia energetickej únie EÚ má päť základných rozmerov – 1) bezpečnosť, solidarita a dôvera, 2) plne integrovaný vnútorný trh s energiou, 3) energetická účinnosť, 4) opatrenia v oblasti klímy a dekarbonizácie hospodárstva a 5) výskum, inovácie a konkurencieschopnosť. EÚ takisto poskytuje rôzne možnosti financovania a systémy poskytovania úverov s cieľom pomôcť podnikom a regiónom úspešne realizovať energetické projekty. Na medzinárodnej scéne zohráva EÚ v oblasti energetickej politiky tiež dôležitú úlohu. Spolupracuje s ostatnými krajinami, regiónmi a medzinárodnými organizáciami na riešení energetických problémov.

Ďalšie zdroje:

Albánsko je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove o rozlohe asi 29 000 km². Štátnym zriadením je republikou. Hlavou štátu je prezident. Od roku 2014 je kandidátskou krajinou EÚ. S Úniou veľmi úzko spolupracuje za cieľom posilňovania politickej aj ekonomickej spolupráce. Menou je leke (ALL). Hlavným mestom je Tirana.

Rusko je federálna republika o rozlohe asi 17 000 000 km². Je najväčším štátom sveta a rozkladá sa na hranici Európy a Ázie. Štátnym zriadením je poloprezidentskou republikou. Na čele krajiny stojí prezident. Výkonná moc patrí prezidentovi a vláde, pričom prevažuje moc prezidenta. Zákonodarná moc sa delí medzi vládu a dvojkomorový parlament (Federálne zhromaždenie a Štátna duma). Európska únia a Rusko sa navzájom uznávajú ako kľúčoví hráči na medzinárodnej scéne a spolupracujú na témach spoločného záujmu. Menou je ruský rubeľ (RUB). Hlavným mestom je Moskva.

Ukrajina je unitárny štát vo východnej Európe o rozlohe približne 600 000 km². Je druhou najväčšou krajinou Európy. Nezávislosť získala v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Štátnym zriadením ide o poloprezidentskú republiku. Vzťah k EÚ definuje Asociačná dohoda o partnerstve a spolupráci z roku 2014. Ukrajina je aj prioritným partnerom európskej susedskej politiky. EÚ je pre Ukrajinu najväčším obchodným partnerom. Menou je hrivna (UAH). Hlavným mestom je Kyjev.