Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je aj napriek snahám o pozitívny vplyv na životné prostredie podrobená kritike hlavne zo strany neziskových organizácii. Vedci aj environmentálne mimovládne organizácie už dlhšie varujú, že intenzívne poľnohospodárske praktiky ničia biotopy, narúšajú ekosystémy a spôsobujú vyhynutie veľkého množstva druhov. Tým ohrozujú našu potravinovú bezpečnosť a zdravie obyvateľov.

Východiskom regionálnej politiky je stanovenie kategórií, v ktorých by sa mohli prejavovať problémy spôsobené regionálnymi rozdielmi. Regionálna politika zahŕňa všetky časti EÚ a na všetkých úrovniach – od európskeho a národného meradla po regióny a miestne komunity. Aj napriek tomu, že časť financií z kohéznej politiky je priamo prerozdeľovaná členským krajinám, hlavným ťažiskom politiky súdržnosti je región a jeho problémy. Politiku vykonávajú národné a regionálne orgány v partnerstve s Európskou komisiou.

Regionálna politika EÚ je jej najdôležitejšou investičnou politikou. Zameriava sa na regióny a mestá v krajinách EÚ s cieľom podporovať tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, trvalo udržateľný rozvoj a zlepšovať kvalitu života občanov. Vyvíjala sa postupne s prvou zmienkou o regionálnych rozdieloch už v zakladajúcich Rímskych zmluvách.

Regionálna politika EÚ je jej najdôležitejšou investičnou politikou. Zameriava sa na regióny a mestá v krajinách EÚ s cieľom podporovať tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, trvalo udržateľný rozvoj a zlepšovať kvalitu života občanov. Pre obdobie v rokoch 2014 – 2020 bolo na jej ciele vyčlenených 351,8 miliardy EUR. Snaží sa riešiť konkrétne problémy v regiónoch a dosiahla niekoľko úspechov.

Začiatkom 90. rokov minulého storočia dominovali snahy o dokončenie jednotného trhu k 1.1.1993 a zmeny integračného procesu. Keďže SPP bola neoddeliteľnou súčasťou spoločného trhu, zmeny sa prejavili aj na koncepcii spoločnej politiky v sektore poľnohospodárstva.