Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je aj napriek snahám o pozitívny vplyv na životné prostredie podrobená kritike hlavne zo strany neziskových organizácii. Vedci aj environmentálne mimovládne organizácie už dlhšie varujú, že intenzívne poľnohospodárske praktiky ničia biotopy, narúšajú ekosystémy a spôsobujú vyhynutie veľkého množstva druhov. Tým ohrozujú našu potravinovú bezpečnosť a zdravie obyvateľov.

Komisia v rámci ďalšieho dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 navrhuje politiku súdržnosti ako svoju hlavnú investičnú politiku modernizovať a zefektívniť. Investície EÚ sa zamerajú na päť investičných priorít.

Politika súdržnosti je založená na štyroch zásadách: koncentrácie, programovania, partnerstva a doplnkovosti.

Spoločná poľnohospodárska politika je najstaršou spoločnou politikou EÚ. Od svojho vzniku prešla niekoľkými zmenami a reformami. Menili sa nielen jej ciele a zameranie, ale aj nástroje a zameranie pomoci. Reformovať SPP bolo a je náročné predovšetkým kvôli záujmovým skupinám farmárov, ktorým vyhovoval spôsob dotácií odvádzaných od výšky produkcie. Okrem interných vplyvom pôsobili na reformy ešte externé tlaky. V 90. rokoch minulého storočia hrali kľúčovú rolu pravidlá WTO a rozširovanie EÚ o nové členské krajiny a tým aj nové prístupy a záujmy v sektore. Neudržateľnosť podoby SPP pre budúce obdobie viedla Európu k zásadné krokom v sektore.

Ďalšou významnou reformou prešla Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) v závese príprav nového finančného rámca pre obdobie 2014 – 2020. Prvýkrát bol do tohto procesu zapojený aj Európsky parlament. Revízia SPP nadviazala na predchádzajúce iniciatívy a sústredila sa na ochranu životného prostredia a rozvoj vidieka.