Začiatkom 90. rokov minulého storočia dominovali snahy o dokončenie jednotného trhu k 1.1.1993 a zmeny integračného procesu. Keďže SPP bola neoddeliteľnou súčasťou spoločného trhu, zmeny sa prejavili aj na koncepcii spoločnej politiky v sektore poľnohospodárstva.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) vznikala v roku 1962 s dvoma hlavnými cieľmi – zlepšiť poľnohospodársku produktivitu a zabezpečiť primeraný príjem pre európskych poľnohospodárov. Odvtedy sa situácia v sektore zmenila a aj SPP sa svojimi cieľmi a mechanizmami prispôsobuje novým výzvam.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) už od roku 1962 rámcuje spoluprácu medzi poľnohospodármi a európskou spoločnosťou. Je najdlhšie fungujúcou spoločnou politikou pre všetky krajiny Európskej únie. Spravuje a financuje sa na európskej úrovni. Akékoľvek zmeny, ktoré Európska komisia v oblasti SPP navrhne, musia odsúhlasiť členské štáty. Okrem politických predstaviteľov sú aj ďalšie skupiny, ktoré môžu podobu spoločnej európskej agro politiky ovplyvňovať.

Výbory Európskeho parlamentu tvoria poslanci. Títo sú rozdelení do 20 riadnych výborov a dvoch podvýborov špecializovaných na jednotlivé oblasti. Parlament môže okrem stálych výborov zriadiť podvýbory a dočasné výbory, ktorých úlohou je riešenie osobitných otázok.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je už od roku 1962 partnerstvom medzi poľnohospodármi a Európskou spoločnosťou. Je spoločnou politikou pre všetky krajiny Európskej únie. Spravuje a financuje sa na európskej úrovni. SPP stanovuje podmienky na planenie svojej úlohy v spoločnosti hlavne v troch oblastiach – výroba potravín, rozvoj vidieckych komunít a podpora trvalo udržateľných opatrení v environmentálnej oblasti. Od svojho vznikla, prešla SPP niekoľkými dôležitými reformami. SPP sa postupne rozvíjala, aby sa prispôsobila zmenám v hospodárskych podmienkach a v požiadavkách a potrebách občanov. Legislatívny návrh budúcej SPP pre obdobie po roku 2020 predložila Európska komisia v júni 2018.