Výbory Európskeho parlamentu tvoria poslanci. Títo sú rozdelení do 20 riadnych výborov a dvoch podvýborov špecializovaných na jednotlivé oblasti. Parlament môže okrem stálych výborov zriadiť podvýbory a dočasné výbory, ktorých úlohou je riešenie osobitných otázok.

Začiatkom 90. rokov minulého storočia dominovali snahy o dokončenie jednotného trhu k 1.1.1993 a zmeny integračného procesu. Keďže SPP bola neoddeliteľnou súčasťou spoločného trhu, zmeny sa prejavili aj na koncepcii spoločnej politiky v sektore poľnohospodárstva.

Spoločná poľnohospodárska politika je najstaršou spoločnou politikou EÚ. Od svojho vzniku prešla niekoľkými zmenami a reformami. Menili sa nielen jej ciele a zameranie, ale aj nástroje a zameranie pomoci. Reformovať SPP bolo a je náročné predovšetkým kvôli záujmovým skupinám farmárov, ktorým vyhovoval spôsob dotácií odvádzaných od výšky produkcie. Okrem interných vplyvom pôsobili na reformy ešte externé tlaky. V 90. rokoch minulého storočia hrali kľúčovú rolu pravidlá WTO a rozširovanie EÚ o nové členské krajiny a tým aj nové prístupy a záujmy v sektore. Neudržateľnosť podoby SPP pre budúce obdobie viedla Európu k zásadné krokom v sektore.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) vznikala v roku 1962 s dvoma hlavnými cieľmi – zlepšiť poľnohospodársku produktivitu a zabezpečiť primeraný príjem pre európskych poľnohospodárov. Odvtedy sa situácia v sektore zmenila a aj SPP sa svojimi cieľmi a mechanizmami prispôsobuje novým výzvam.

V druhej polovici 90. rokoch minulého storočia bola prijatá v poradí už tretia finančná perspektíva ES v rámci dokumentu Agenda 2000. Obsahovala návrh finančných prostriedkov na obdobie 2000 – 2006 a ďalšie reformné kroky v oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).