Nie je úplne jasné, či impulzom ku vzniku spoločnej regionálnej politiky bol sám projekt spoločného trhu alebo snaha o zmiernenie hospodárskych rozdielov medzi členskými krajinami. Náznaky regionálnej politiky siahajú k úplným začiatkom európskeho integračného procesu a Rímskej zmluve (1957). Významne sa ale formovala až v rokoch 1973 a 1974.

Lobizmom sa označuje ovplyvňovanie zákonodarcov, ministrov a ďalších úradníkov istou záujmovou skupinou smerom k rozhodnutiu v jej prospech. Lobizmus je bežnou praxou na národnej aj európskej úrovni. V roku 2008 schválil Európsky parlament pravidlá pre lobovanie v európskych inštitúciách a EÚ zaviedla verejný register lobistov. V Bruseli pôsobí podľa odhadov 15 až 30 tisíc lobistov, registrovaných ich je približne 11 000.

Vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a pokusy o jej reformu boli podmienené tým, že išlo o strategický sektor. Štáty cítili zodpovednosť za zaistenie potravinovej sebestačnosti a preto sa snažili uplatňovať v tejto oblasti ochranársku politiku. Tieto protekcionárske tendencie upevnila aj politická kríza v šesťdesiatych rokoch. Zabránila pritom tomu, aby sa sektor vyvíjal v závislosti od produkcie a zamestnanosti v sektore.

V druhej polovici 90. rokoch minulého storočia bola prijatá v poradí už tretia finančná perspektíva ES v rámci dokumentu Agenda 2000. Obsahovala návrh finančných prostriedkov na obdobie 2000 – 2006 a ďalšie reformné kroky v oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) už od roku 1962 rámcuje spoluprácu medzi poľnohospodármi a európskou spoločnosťou. Je najdlhšie fungujúcou spoločnou politikou pre všetky krajiny Európskej únie. Spravuje a financuje sa na európskej úrovni. Akékoľvek zmeny, ktoré Európska komisia v oblasti SPP navrhne, musia odsúhlasiť členské štáty. Okrem politických predstaviteľov sú aj ďalšie skupiny, ktoré môžu podobu spoločnej európskej agro politiky ovplyvňovať.