Bosna a Hercegovina je krajina bývalej Juhoslávie na západe Balkánskeho polostrova o rozlohe asi 51 000 km². Je federatívnou republikou a po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú časť Republiku Srbskú. Hlavou štátu je kolektívny prezident. Bosna a Hercegovina má od roku 2003 štatút potenciálnej kandidátskej krajiny EÚ. Menou je konvertibilná marka (BAM). Hlavným mestom je Sarajevo.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je poradný orgán EÚ. Zastupuje organizácie zamestnancov a zamestnávateľov a iné záujmove skupiny. Funguje ako most medzi inštitúciami EÚ a občanmi EÚ. Pre Európsku komisiu, Radu EÚ a Európsky parlament vypracováva a vydáva stanoviská.

Srbsko je štát v strede Balkánskeho polostrova o rozlohe asi 88 000 km². Nezávislosť získala krajina v roku 2006. Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a v roku 2006 odčlenenie Čiernej Hory. Štátnym zriadením je republikou. Hlavou štátu je prezident. Kandidátskou krajinou EÚ je od roku 2012. Menou je srbský dinár (RSD). Hlavným mestom je Belehrad.

Kľúčovú funkciu pre Vládu SR zabezpečuje v európskych záležitostiach zabezpečuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Od roku 2010 a podľa zákonom predpísaných postupov dohliada a koordinuje záležitosti, ktoré súvisia s členstvom v EÚ. Spolupracuje pritom s inými rezortmi v rámci rezortných koordinačných skupín, Stálym zastúpením SR pri EÚ a s Národnou radou SR.

Vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a pokusy o jej reformu boli podmienené tým, že išlo o strategický sektor. Štáty cítili zodpovednosť za zaistenie potravinovej sebestačnosti a preto sa snažili uplatňovať v tejto oblasti ochranársku politiku. Tieto protekcionárske tendencie upevnila aj politická kríza v šesťdesiatych rokoch. Zabránila pritom tomu, aby sa sektor vyvíjal v závislosti od produkcie a zamestnanosti v sektore.