Politika zamestnanosti a sociálnych vecí EÚ má ambíciu riešiť výzvy, ktoré ovplyvňujú život Európanov ako technologický pokrok, globalizácia a demografické zmeny. Cieľom európskej politiky v oblasti zamestnanosti, sociálnych záležitostí a rovnosti príležitostí je zlepšovať životné podmienky cez podporu zamestnanosti, udržateľného rastu a väčšej sociálnej súdržnosti. EÚ usiluje o sociálnu zmenu a chce zvyšovať zamestnanosť a mobilitu pracovníkov. Usiluje skvalitňovať pracovné miesta a pracovné podmienky, informovať pracovníkov a viesť s nimi konzultácie, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podporovať rovnaké príležitosti a odstraňovať diskrimináciu či modernizovať systémy sociálnej ochrany.

Prostredníctvom Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2017 chráni EÚ práva občanov tým, že zabezpečuje rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálnu ochranu a začleňovanie. Dodržiavanie týchto práv a zásad je spoločnou úlohou európskych inštitúcii, členských štátov a sociálnych partnerov. Výzvou zostáva napr. rozdiel medzi priemerným zárobkom mužov a žien. Priemerný zárobok žien na Slovensku je za rok 2018 o 19 percent nižší, než priemerný zárobok mužov. Priemer EÚ je 16,2 percenta.

V oblasti zamestnanosti zaručujú právne predpisy EÚ minimálnu úroveň ochrany každému, kto pracuje alebo žije v Európskej únii. Cieľom je aj uľahčiť občanom EÚ život a prácu v iných krajinách EÚ a zároveň chrániť ich práva sociálneho zabezpečenia, ako sú právo na zdravotné poistenie a dávky. Každý zamestnanec v EÚ má minimálne práva ako zdravie a bezpečnosť pri práci, rovnosť príležitosti pre mužov aj ženy, ochrana proti diskriminácii a v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Tieto práva sú zakotvené v pracovnoprávnych predpisoch EÚ (smerniciach) a členské štáty EÚ musia zabezpečiť ich ochranu v rámci svojich vnútroštátnych právnych systémov. Témou zostáva napr. koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia. Aktuálne platná legislatíva je stará už 15 rokov. Podľa mnohých už nereaguje dobre na dnešnú realitu, umožňuje podvody a v niektorých prípadoch je nevymáhateľná. Úprava je kontroverzná a v tieni rakúskej indexácie príspevku na deti. Rozhodnú o nej až noví europoslanci po májových eurovoľbách.

Ďalšie zdroje:

Spolupráca, opatrenia na odstraňovanie chudoby a medzinárodná rozvojová pomoc s cieľom dosiahnutia udržateľného rozvoja je jednou zo štyroch hlavných prúdov európskej vonkajšej politiky. Inštitúcie EÚ a členské štáty sú spoločne najväčšími darcami v oblasti rozvojovej pomoci a spolupráce. EÚ navrhuje právne predpisy a politiky, ktorých cieľom je zníženie a postupné odstránenie chudoby. EÚ sa pritom zameriava na krajiny, ktoré zažívajú najväčšiu núdzu a venuje sa takým oblastiam ako je sociálna ochrana, zdravie, vzdelávanie, pracovné miesta, rozvoj podnikania, udržateľné poľnohospodárstvo a energetika. Rozvojová politika EÚ sa postupne vyvíja. Spočiatku pokrývala len zámorské krajiny a územia spájané s EÚ. Neskôr začala pokrývať všetky rozvojové krajiny.

Základom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je diplomacia a dodržiavanie medzinárodných pravidiel. Cieľom tejto politiky je riešiť konflikty a podporovať medzinárodné porozumenie. Umožňuje tiež členským štátom mať väčšiu váhu na svetovej scéne ako keby konali osobitne. Význam zahraničnej politiky EÚ rastie a to aj preto, že sa postupne oddeľuje od otázok obrany a bezpečnosti a stáva sa špecifickou oblasťou.

Európska únia je najaktívnejším darcom humanitárnej pomoci na svete. Pri veľkých katastrofách alebo humanitárnych krízach, poskytuje EÚ pomoc krajinám aj obyvateľstvu tak v Európe ako aj mimo nej. Činnosť EÚ vychádza zo základných humanitárnych princípov ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a obsahuje tri prvky: núdzovú pomoc, potravinovú pomoc a pomoc určenú utečencom a vysídleným osobám.

Bosna a Hercegovina je krajina bývalej Juhoslávie na západe Balkánskeho polostrova o rozlohe asi 51 000 km². Je federatívnou republikou a po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú časť Republiku Srbskú. Hlavou štátu je kolektívny prezident. Bosna a Hercegovina má od roku 2003 štatút potenciálnej kandidátskej krajiny EÚ. Menou je konvertibilná marka (BAM). Hlavným mestom je Sarajevo.