Regionálna politika EÚ je jej najdôležitejšou investičnou politikou. Zameriava sa na regióny a mestá v krajinách EÚ s cieľom podporovať tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, trvalo udržateľný rozvoj a zlepšovať kvalitu života občanov. Pre obdobie v rokoch 2014 – 2020 bolo na jej ciele vyčlenených 351,8 miliardy EUR. Snaží sa riešiť konkrétne problémy v regiónoch a dosiahla niekoľko úspechov.

Lobizmom sa označuje ovplyvňovanie zákonodarcov, ministrov a ďalších úradníkov istou záujmovou skupinou smerom k rozhodnutiu v jej prospech. Lobizmus je bežnou praxou na národnej aj európskej úrovni. V roku 2008 schválil Európsky parlament pravidlá pre lobovanie v európskych inštitúciách a EÚ zaviedla verejný register lobistov. V Bruseli pôsobí podľa odhadov 15 až 30 tisíc lobistov, registrovaných ich je približne 11 000.

Nie je úplne jasné, či impulzom ku vzniku spoločnej regionálnej politiky bol sám projekt spoločného trhu alebo snaha o zmiernenie hospodárskych rozdielov medzi členskými krajinami. Náznaky regionálnej politiky siahajú k úplným začiatkom európskeho integračného procesu a Rímskej zmluve (1957). Významne sa ale formovala až v rokoch 1973 a 1974.

Politika súdržnosti je založená na štyroch zásadách: koncentrácie, programovania, partnerstva a doplnkovosti.

Regionálna politika EÚ je jej najdôležitejšou investičnou politikou. Zameriava sa na regióny a mestá v krajinách EÚ s cieľom podporovať tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, trvalo udržateľný rozvoj a zlepšovať kvalitu života občanov. Pre obdobie v rokoch 2014 – 2020 bolo na jej ciele vyčlenených 351,8 miliardy EUR.